HIDE LOVE part3
3. 1. 2011
Ako vychádzal, oslovilo ho jedno z dievčat z jeho triedy: Ahoj Ruki, ja som Sakura ak si pamätáš. Chcela som sa ťa len spýtať, ktorým smerom ideš domov, že či by sme nešli spolu..“ Ruki bol vďačný, že sa predstavila, pretože aj napriek pohľadu ktorý mu venovala, si nepamätal jej meno. Sakura chodila rovnakou cestou domov, ale vždy nastúpila na iný autobus ako Ruki. Dnes sa však rozhodla ísť s Rukim čo najdlhšie, lebo sa usilovala s ním zoznámiť. Rukimu to neprekážalo. Apoň spozná niekoho z vlastnej triedy. Cesta ubehla naozaj rýchlo a rozhovor so Sakurou bol naozaj príjemný. Sám nevedel o čom sa rozprávali, ale ticho nebolo. Nedozvedel sa o nej veľa, ale bola mu sympatická. Pomyslel si, že z nich budú dobrý priatelia. Od toho dňa sa každé ráno stretávali na zastávke a spoločná cesta do školy aj zo školy sa stala samozrejmosťou. Nemali toho veľa spoločného, ale možno práve to bol dôvod, prečo si tak dobre rozumeli. Ruki začal Sakure naozaj dôverovať a mal pocit, že aj ona jemu.
Školský rok sa pomaly rozbiehal a Ruki sa dostal do zabehnutých koľají. Škola mu vyhovovala. Niektoré hodiny mal spoločné so Sakurou, čo ho tešilo, ale aj na samostatných hodinách to zvládal. Po príchode si vždy spravil domáce úlohy, ktorými sa nikdy dlho nezaoberal. Podobne to bolo s učením. Celkovo škole nevenoval veľkú pozornosť. Aj na Aoiho, ktorý ho na začiatku tak upútal, zabudol. Dôležitá bola preňho Sakura. Bola preňho veľkou oporou a naozaj si cenil toto priateľstvo. Rozhodol sa, že jej povie o sebe to, čo ho robí takým aký je- to, že ho priťahujú chlapci.
V pondelok ráno vstal, no necítil sa dobre. Asi mu uškodilo to dlhé nedeľné poobedie strávené vonku v zime so Sakurou. Rozmýšľal či pôjde do školy, ale usúdil, že to nie je až také vážne a okrem toho, pondelky má až 4 spoločné hodiny so Sakurou. Aspoň jej povie pravdu. Nachystal sa, ako zvyčajne sa rozlúčil so Shibou a išiel na zastávku. Sakura tam už čakala. Nikdy nemeškala. Mal to na nej rád. Ako zvyčajne sa na pozdrav objali a čakali na autobus. Ruki sa rozhodol začať hneď teraz. Trochu sa obával Sakurininej reakcie, ale veril, že ho nesklame. „Počuj, myslím, že je na čase, aby som sa ti s niečím priznal.“ Začal Ruki. Sakure sa zablysla zvedavosť v očiach, ako u malého dieťaťa. Posmelila ho pohľadom, nech pokračuje ďalej. „Na škole máme zopár chlapcov, ktorý sa mi páčia, vrátane Aoiho.“ Ruki stíchol a čakal na reakciu Sakury. Začala sa smiať. „Tak na toto ma naozaj nenachytáš!“ povedala so smiechom v hlase Sakura. Keď sa však pozrela do Rukiho očí, zistila, že to vtip asi nebude. „To myslíš vážne?“ Ruki prikývol, Sakura sa na chvíľu odmlčala. „Ty.....ty......si...naozaj gay?“ Hlas sa jej začal triasť a jeden pohľad do očí naznačoval, že sa každú chvíľu rozplače. „Áno..“ Povedal Ruki tak potichu, že si nebol istý či ho vôbec počula. No podľa reakcie asi áno. Postavila sa a na najbližšej zastávke vystúpila. Poriadne nevidela na cestu, akým prúdom sa jej liali slzy z očí. Ruki iba ďalej nechápavo sedel a nič nechápal. Bol pripravený na všetky možné reakcie, ale na plač nie. Od Sakuri to čakal najmenej. A niečo takéto vôbec nečakal. Prečo plač? Prečo? Celé priateľstvo so Sakurou bolo až príliš krásne a normálne na to, aby vydržalo. Hlava ho rozbolela ešte viac. Spomenul si na 4 spoločné hodiny so Sakurou a prišlo mu zle. Vystúpil na zastávke a rozhodol sa, že sa vráti domov.
Keď prišiel domov ľahol si do postele a plakal. Shibu k nemu pribehla. Vždy bola neuveriteľne vnímavá. Aj jemnú zlú náladu u Rukiho spozorovala veľmi rýchlo. Teraz sa ticho pritúlila k nemu a len tak ležala. Ruki si ani neuvedomil ako, ale zaspal. Zobudil sa až večer. Chvíľu rozmýšľal nad tým, či sa to naozaj stalo, alebo to bol len zlý sen. Vankúš mokrý od sĺz ho však presvedčil, že tá nočná mora sa naozaj stala. Teraz už však plakať nedokázal. Uvažoval, že na každého človeka má iba určité množstvo sĺz a na Sakuru to množstvo už minul. Rozhodol sa, že si dá horúcu sprchu. Na nič nemyslel. V hlave mal prázdno. Od rána nič nejedol a tak usúdil, že niečo by si mal spraviť. Našťastie ostala bageta zo včerajška. Nič iné sa mu robiť nechcelo. Zobral si ju a odkráčal ako bez duše do izby. Zavrel za sebou dvere a zapol telku. Nič zaujímavé nedávali a tak si zapol iPod. Ani tu si nevedel vybrať niečo na počúvanie a tak rýchlo dojedol bagetu a išiel zase spať. Hovorí sa, že spánok lieči. Niečo na tom bude. Keď sa ráno zobudil, cítil sa zdravý. Tento krát by radšej ležal doma v horúčkach ako ísť do školy. No nemal na výber. Raňajky dnes vynechal, lebo jeho žalúdok bol od nervozity taký stiahnutý, že by doňho aj tak nič nedostal. Prebehol si dnešný rozvrh. So Sakurou má spoločné len 2 hodiny. To sa snáď bude dať nejako zvládnuť. Ruki zabuchol dvere na byte a napätie sa ešte znásobilo. Už z diaľky videl, že Sakura na zastávke nie je. Nevedel, či to je dobré alebo zlé znamenie. Cesta sa mu zdala nekonečná. Rozmýšľal či vôbec vystúpi, ale raz sa so Sakurou musí stretnúť. Tým, že by to oddialil by nič nevyriešil. Prešiel známym podchodom a stále sa blížil ku škole. Všimol si dobre známe blonďavé natupírované vlasy, ktoré nosila Sakura. Rozhodol sa, že ju dobehne a poprosí o vysvetlenie jej reakcie. Keď k nej pribehol a pozdravil ju, ona mu venovala iba jeden pohľad a bežala do školy. Nevie či sa mu to iba zdalo, ale v očiach bol náznak ľútosti. Ani tento krát nechápal.
Pred budovou ako vždy stála skupinka chalanov vrátane Aoiho ktorý si dopriali poslednú cigaretu pred vyučovaním. Inokedy Rukiho ignorovali, no dnes sa vo chvíli keď Ruki prechádzal okolo nich začali nahlas smiať. „Buzna!“ Tento výkrik od jedného z nich vyvolal ďalší smiech. Rukimu sa nahrnuli slzy do očí a rozutekal sa rovno do školskej knižnice. Knižnica bola otvorená stále a nikto tam nechodil. Tajne sa tam stretával cez hodiny so Sakurou. Ako utekal všimol si, že skoro celá škola videla toto „vtipné“ divadielko. Aj Sakura. Chcela ho zastaviť a všetko mu vysvetliť, ale Ruki sa jej vytrhol a utekal ďalej. Akurát keď prišiel do knižnice zazvonil zvonček na prvú hodinu. Sadol si na jeho obvyklé miesto- pod poličku venovanú poézii. Sakura sedávala oproti nemu. Nohami sa opierali jeden o druhého. Vždy im bolo fajn. Túto myšlienku rýchlo zahnal. Nemohol uveriť, čo mu Sakura urobila. Nečakal, že ho prijme s otvorenou náručou, ale toto prehnala. On jej naozaj veril a ona to povedala všetkým jeho spolužiakom a po dnešnom ráne to už istotne vedela celá škola. Vytiahol si iPod z tašky, zapol ho a nechal pustené to čo práve hralo. Zamyslel sa. Jeho chyba bola, že každému hneď veril. Toľko krát sa už sklamal, ale aj tak stále veril, že Sakura je iná. Chýba mu. Naozaj mu chýba. A to sa poznajú len naozaj krátko. Bolo to neuveriteľné ako naivný dokáže byť.
Cez hlasnú hudbu a vlastné myšlienky si nevšimol, že zazvonilo na prestávku a nepočul ani kroky ktoré smerovali k nemu. Spoza poličky s knihami uvidel žlté tenisky ktoré mala iba Sakura. Nič nerobil. Sedel a počúval ďalej pesničky. Sakura si sadla oproti nemu na jej miesto. Chvíľu len tak sedela a pozerala na Rukiho. Ten jej nevenoval ani jeden pohľad, úplne ju ignoroval. Sakuru to prestalo baviť. Nahla sa k Rukimu a vytiahla mu slúchatká z uší. Toto sa Rukimu nepáčilo a tak na ňu zazrel odporným pohľadom. Ruki sa nikdy nevedel hnevať. Preto dúfal, že jeho pohľad je aspoň trochu zlovestný. Ešte chvíľu bolo ticho, no potom sa Sakura rozhodla začať. „Ruki, prepáč.“ Začala ospravedlnením, čo bol dobrý nápad. Ruki sa pozeral von oknom a tváril sa ľahostajne. V skutočnosti by najradšej vychrlil na Sakuru milión otázok. „Všetko ti vysvetlím, len ma prosím počúvaj a snaž sa ma pochopiť, aj keď to od teba nečakám, lebo to čo som spravila bolo naozaj hrozné a veľmi ma to mrzí!“ Chvíľu sa odmlčala, lebo rozmýšľala nad správnou voľbou slov. „Prvý krát som si ťa všimla už na prijímačkách. Už vtedy si mi pripadal ako fajn chalan. Chcela som ťa spoznať čo najskôr. Veľmi ma potešilo zistenie, že sme v tej istej triede. Prvý deň si mi pozornosť nevenoval aj napriek mojej snahe o upútanie. Na druhý deň som bola rada, že sme sa venovali triednemu kolektívu a tak si si ma všimol. Po škole som nazbierala všetku odvahu oslovila ťa. Ani som nedúfala, že to pôjde tak dobre, ale naozaj sme si sadli. Páčilo sa mi, že aj keď nemáme spoločné záujmy, rozumeli sme si. Úžasne sa s tebou rozprávalo a to, že si ma dokázal pochopiť som na tebe proste milovala. Ani jeden deň som neľutovala, že som ťa vtedy oslovila. Vždy si bol ku mne neskutočne milý a nikdy mi nenapadlo, že by si mohol byť na chlapcov. Ani tvoj vzhľad a ani tvoje správanie tomu nenasvedčovali. Keď si mi to oznámil, šokovalo ma to. Myslela som si, že ťa poznám, a toto som naozaj nečakala.“ Po tomto zdĺhavom monológu bol Ruki v šoku. Čo si má teraz myslieť? Bude teraz všetko tak ako predtým? A prečo vlastne Sakura urobila to čo urobila? Prúd zvedavých otázok prerušila Sakura.
Náhľad fotografií zo zložky LOVE
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.