HIDE LOVE part1
3. 1. 2011
Ty to zvládneš! Ty to zvládneš! Stále si dookola v hlave opakoval Ruki. Prvý deň na novej škole sa mu zdal ako to najhoršie čo môže byť. Najradšej by nikam nešiel a ostal doma. Taká možnosť však neprichádzala do úvahy. Nachystal si všetko čo potreboval, hodil na seba trochu make-up- u, prečesal si vlasy prstami a už sa len rozlúčil so Shibou . Keď bola malé šteňa, lúčenie pre ňu bolo utrpenie. Vždy sa obávala, že sa už nikto nevráti. Teraz sa s ňou stačilo len rozlúčiť. Rada si pospala keď nikto nebol doma. Ruki si venoval posledný pohľad do zrkadla a zabuchol dvere. Po ceste sa neponáhľal, lebo mal dosť času a ešte k tomu bola jemná námraza. Ruki mal obuté svoje obľúbené fialové tenisky s hladkou podrážkou a preto išiel naozaj pomaly. Ešteže som išiel trochu skôr, hovoril si v duchu. Pomaly sa dopratal na zastávku autobusu kde stálo veľa ľudí. Autobus stále nešiel a tak Ruki pozoroval ostatných a snažil sa zistiť, či aj ostatný sú v takom strese ako on. Na nikom nič také nespozoroval a preto sa rozhodol, že sa musí upokojiť. Otvoril tašku a chvíľu sa v nej prehrabával. Potom si spomenul, že svoj iPod si vložil do vrecka na bunde. Vytiahol ho a zapol. Hneď začala hrať hlasná pesnička skupiny The Gazette. No teraz však potreboval niečo iné. Išiel na zoznam všetkých pesničiek a smeroval k písmenu L. Zapol pesničku od známej skupiny Linkin Park. Pri tejto pesničke dal na chvíľu všetok stres preč a zaspomínal si na staré časy, keď bolo všetko také jednoduché. Vedel sa tešiť z každej maličkosti, vyčariť úsmev na jeho perách nebol problém. Prečo musí byť všetko také zložité? Prečo nemôže byť zase na jeden deň dieťaťom? Prúd myšlienok prerušil príchod autobusu s číslom ktoré smerovalo k jeho novej škole. Nasadol, a už radšej na nič nemyslel. Pozeral na svoj tmavomodrý iPod a hral sa s tlačítkami. Nová škola našťastie nebola ďaleko od tej starej, preto už zo zvyku sa postavil keď autobus zastal na križovatke a blížil sa k jeho zastávke. Najradšej by nevystúpil. Keď tak nad tým rozmýšľal, tento autobus ide až k nákupnému centru. Celkom rád by sa popozeral po obchodoch a nakúpil zopár nových tričiek a nohavíc. Ale hneď radšej zahnal túto myšlienku. Nemôže predsa zmeškať prvý deň v novej škole. Autobus prudko zabrzdil a Ruki vystúpil na známej zastávke. Prešiel podchodom, ktorý vždy pripomínal scénu z hororu aj keď tam bolo veľa ľudí. Stále sa blížil viac a viac k bráne školy. Keď už bol rovno pred školou vošiel rýchlo dovnútra, lebo stáť len tak sám pred budovou mu prišlo ešte divnejšie. Vo vnútri už postávali skupinky ľudí. Ľutoval, že nešiel na školu s niekým známym. Vlastne ani nemal s kým. Na minulej škole nemal práve najviac kamošov. Bol skôr uzavretý tip a preto ho málokto chápal. Jeho štýl a orientácia k tomu iba pridávali. Ale on nebol jeden z tých chlapcov, na ktorých hneď na prvý pohľad rozoznáte, že sú na rovnaké pohlavie. Síce sa maľoval, ale obliekanie a účes mal veľmi podobný ostatným chalanom. Rozhodol sa, že to o sebe tento krát nebude tajiť. Možno to pochopia a budú ho brať normálne. Aspoň v to dúfal. Zrazu ho prerušil milý hlas ktorý patril staršej študentke. „Ahoj. Na dverách tried sú zoznamy žiakov. Tam nájdeš svoje meno a podľa toho zistíš do ktorej triedy patríš.“ „Ďakujem.“ Poďakoval zmätene Ruki. Musím vyzerať asi naozaj ako nemehlo, keď sa mi aj cudzie dievča prihovorí, pomyslel si. Všade bolo rušno ale on bol hlboko zamyslený a preto si nevšímal nič naokolo. Prišiel k prvým dverám. Asi mal šťastie. Našiel svoje meno hneď na prvom zozname a tak sa vyvaroval návšteve ďalších tried. Vošiel do tej svojej. Všimol si na tabuli nápis 1.C. No fajn, takže som v C, pomyslel si. Ani sa nezamýšľal a rovno si išiel sadnúť do zadnej lavice ktorá bola stále voľná, čo ho prekvapilo. Keď sa usadil vytiahol si slúchadlá z uší, odložil iPod do tašky a až teraz si začal všímať okolie. Trieda bola poloprázdna. Skoro samé dievčatá. Iba jeden chalan ktorý sedel v prvej lavici rovno oproti katedre. Určite nejaký šprt, pomyslel si Ruki. Pozrel sa na hodiny a do začiatku mal ešte dosť času. Vytiahol papier a ceruzku a začal kresliť. Ruki kreslil naozaj pekne. Všetky jeho obrázky vystihovali jeho pocity. Tento krát jeho kresba bola iba obyčajná čarbanica. Nemohol sa na nič sústrediť. Stále čakal kým sa stane niečo zvláštne, neočakávané. A čoskoro sa dočkal.
Náhľad fotografií zo zložky LOVE
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.